Premietanie: Ústav Pamäti Národa

Ahojte priatelia, Pozývame Vás na premietanie. ...

Premietanie ArtfilmFest

Ahojte priatelia, Pozývame Vás na nezabudnute...

Spustená testovacia prevádzka fontány

Ahojte priatelia, od 1.6.2021 funguje plávajúca...

Nadchadzajúce udalosti

Udalosti

Hudba na prianie
Termíny upresníme v priebehu leta
Premietanie
Termíny upresníme v priebehu leta

Obnova mozgu fontány

2021 V roku 2021 sa vykonala jej celková kontrola pred sezónou, kedy sa rozhodol jej správca Správa Mestskej Zelene Košice, že sa vykoná aj jej oprava, kedy sa vymení 15 z celkovo 35-tich čerpadiel. Zaujímavosťou je aj možnosť projekcie na vodnú clonu, kedy vodný lúč pomocou projektora premieta rôzny obsah prezentujúci Košice, atrakcie a množstvo ďalšieho.

2021

2012

Veľká rekonštrukcia

2012 - 2013 V rámci revitalizácie parku počas EHMK v roku 2012 až 2013 sa samotná fontána, ako aj jej okolie, premenilo do súčasnej podoby. Počas rekonštrukcie parku sa osadil plávajúci pontón fontány, 30 kusov priamych, 4 rotačné a jedno premietacie čerpadlo. Celkovo osvetľuje fontánu až 38 kusov reflektorov. Pribudlo ozvučenie a projektor. Plávajúca fontána sa tak stala jedinou multimediálnou fontánou v rámci Československa.

Najbližšia podobná fontána sa nachádza v Krakove, alebo Budapešti. Fontána je špeciálna v tom, že umožňuje programovanie jednotlivých scén, výšky výstreku vody, alebo jednotlivých farieb osvetlenia.

Výstavba

1990 Súčasná história plávajúcej fontány sa začína už v 90-tych rokov, kedy na návrh Profesora Ing. arch. Petra Pásztora bola vybudovaná vodná plocha fontány s potôčikom a s ňou súvisiace prvky parku ako napríklad lavičky, múriky, cesty a podobne. Celá zóna bola určená na oddych a pre rekreáciu občanov a návštevníkov mesta. Pôvodná fontána obsahovala dva jednoduché okruhy, ktoré vodu chrlili do výšky 5-tich metrov a vo večerných hodinách bola nasvietená štyrmi bielymi reflektormi.

1990

Zoznam skladieb pre udalosť • Hudba na prianie

Celý playlist na : https://open.spotify.com/playlist/7EyK2gDrBLhaGQLJSJoiIw

Bufotes viridis - ropucha zelená, najkrajšia ropucha Slovenska


Rozšírená je od 1. do 5. vegetačného stupňa. Obýva otvorené oblasti stepného charakteru, koncentruje sa pritom v okolí sídlisk alebo na intenzívne vypásaných pastvi­nách. Husto zalesneným oblastiam sa vyhýba, preniká len do ich okrajových častí, a to najčastejšie pozdĺž ciest. Je málo citlivá proti suchu aj proti obsahu solí vo vode.
V kultúrnostepných biotopoch hojná po celom území, zvlášť hojná je na vápencových pôdach (Juhoslovenský kras). Juhoeurópske exempláre dosahujú až 100 mm. Vajíčka v počte 10 000-12 000 kusov samička odkladá v dlhých šnúrach, ktoré obmotáva na vodné rastliny. Larvy sú väčšie ako larvy ropuchy obyčajnej. Tesne pred me­tamorfózou dosahujú do 45 mm.
https://www.ireceptar.cz/zahrada/proc-si-na-zahrade-hyckat-ropuchy.html

Zvrchu sú olivo­vohnedé alebo tmavosivohnedé. Ventrálna strana tela sivobelavá, silne hnedo bodkovaná. Sivobelavé lemy sú husto bodkované.

Po objavení sa končatín za­farbenie vybledne. Metamorfóza žubrienok na žabky nastáva po 2-3 mesiacoch, v plytkých, dobre prehrievaných mlákach aj skôr. Dĺžka tela exemplárov ihneď po metamorfóze je 10,5-17 mm. Hlavnými zlož­kami potravy sú mravce, chrobáky, slimáky, mnohonožky, pavúky a stonožky. Keďže sa zdržujú väčšinou v poľnohospodársky exploatovaných biotopoch, patria požieraním škodlivého hmyzu k užitočným živočíchom.

Mimo doby párenia je aktívna v noci. Obja­vuje sa v apríli. Ihneď sa začína páriť. Párenie trvá niekedy až do júna, v mies­tach, kde jarné vody rýchlo vyschnú, pári sa ešte aj v auguste. Metamorfované mláďatá sa spočiatku zdržujú v blízkosti vody a su aktívne aj vo dne, neskôr sa aktivita posúva do nočných hodín. Od vody odliezajú niekedy aj veľmi ďaleko.

Autor: LepoRello – Vlastné dielo, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=22294908

Na tele má veľa zelených škvŕn; hrbolčeky pod prstami zadných nôh sú nepárové. Zavčas na jar a v čase párenia je základná farba chrbta špinavosivá s tmavozelenými nepravidelnými fľakmi, v ktorých sú, najmä na bokoch tela, ružovočervené bradavice. Tie sú hojné predovšetkým pri exem­plároch z južných častí areálu, kde miestami pokrývajú celú plochu viečok, ďalej príušné žľazy a hojne sú roztrúsené po celom chrbte. Po opustení vody zafarbenie vybledne, flaky dostanú trávovozelený nádych a červenkasté bodky často úplne zmiznú. Vzhľadom sa podobá ropuche bradavičnatej, je však o niečo štíhlej­šia. Telo mierne zavalité, v strede rozšírené.

Bubienok malý, okrúhly, polovičnej veľkosti oka. Nohy štíhlejšie ako pri predchádzajúcom druhu. Pokožka tenšia a menej bradavičnatá. Na bradaviciach sú akési vyvýšeniny. Samce s vnútorným rezonátorom na hrdle. V čase párenia majú na prvých troch prstoch prednej nohy pariace mozole. Spodná strana tela je belavosivá alebo žltkastá, pri samičkách obyčajne fľakatá alebo mramorovaná.Okrem obdobia párenia je aktívna iba v noci, kedy sa ozýva hlasným trilkotavým hlasom, pripomínajúcim cvrlikanie cvrčka.

Autor: I, Richard Bartz, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=6944368

V Česku aj na Slovensku je v takmer súvislých oblastiach, inak je rozšírená po strednej, južnej a východnej Európe a zasahuje až do Arábie a strednej Ázie. Žije aj na ostrovoch západného Stredomoria a v severnej Afrike.

Na Pyrenejskom polostrove boli nájdené fosílie tohto druhu datované do obdobia raného pleistocénu (1,1 až 1,2 mil. rokov). Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov ropucha zelená patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia klesá, na okrajoch jej areálu rozšírenia v Európe je vzácna alebo jej stavy klesajú, napríklad vo Švajčiarsku vyhynula, napriek snahám o reintrodukciu. Ekosozologický status na Slovensku v roku 2001 LR - menej ohrozený


Zaujímave miesto pre rozmnožovanie si vybrali žabky ropuchy zelené v meste Košice. Každú jar sa objavia tieto zaujímavé “maskáčové” žabky v okolí metských fontán a do vody nakladú svoje vajíčka. Po nakladení vajíčok dospelé jedince vodu opúšťajú a rozlezú sa do okolia. Zo všetkých obojživelníkov žijúcich na území Slovenska najlepšie znáša teplo a sucho. Na jar vyhľadáva menšie prehriate nádrže, nevyhýba sa i väčším kalužiam, čo je aj prípad nevyužívaných fontán.

Autor: Ladislav Luppa – Vlastné dielo, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=48699512

Druh ropucha zelená je chráneným živočíchom – druhom európskeho významu. Jej spoločenská hodnota je 90 €. Patrí medzi synatropné druhy, ktoré sa prispôsobili podmienkam v urbánnej krajine. Vzhľadom na jej užitočnosť a zachovanie priaznivého stavu tohto druhu na lokalitách v meste Košice by mali byť zabezpečené vhodné podmienky na reprodukciu ako aj úkrytové možnosti. Tie sa snaží vytvoriť RCOP v spolupráci s jednotlivými mestskými časťami, v ktorých sa fontány nachádzajú ako aj so Správou metskej zelene Košice, ktorá rieši starostlivosť a údržbu fontán a ich okolia. Po viacerých stretnutiach (osobných aj online) RCOP navrhli po konzultácii s odborníkmi z UPJŠ Košice niekoľko opatrení, ktoré zlepšia podmienky pre zachovanie druhu. Vo fontáne na sídlisku KVP bola inštalovaná sieťka zabraňujúca vyplavovaniu žubrienok pri spustení fontány. Pri fontáne v Zuzkinom parku a v staničnom parku boli inštalované tabule upozorňujúce na výskyt chránených druhov živočíchov vo fontánach.

https://kosice.korzar.sme.sk/g/184122/fontana-v-mestskom-parku?gref=strm_art-22719421&photo=p7013583

Plávajúca fontána v staničnom parku je ako jediná napustená v čase vegetačného obdobia a žabky tu majú najlepšie podmienky pre vývin.

Problematické je obdobie po metamorfóze, kedy malé žabky opúšťajú vodu a kolmé steny zakončené malým obrubníkom sú pre väčšinu z nich neprekonateľná prekážka. Tuto RCOP navrhlo inštaláciu kamenných stupňov/schodíkov, ktoré uľahčia žabkám presun z vodného prostredia na súš.

Prvým krokom a základným predpokladom pre úspešnú druhovú ochranu, je popri poznaní ekológie daného druhu, aj poznanie jeho aktuálneho výskytu v riešenom území a posúdenie vhodnosti biotopov, vrátane potravných – lovných biotopov, reprodukčných biotopov, úkrytov a zimovísk. Na všetkých lokalitách prebieha intenzívny monitoring populácie ropuchy zelenej vedení odborníkmi z Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach, vďaka ktorému získame ucelený prehľad o veľkosti a rozšírený populácie ropuchy zelenej v urbánnom prostredí.

Ropucha zelená je zrejme jediným z našich obojživelníkov, ktorý dokáže dlhodobo prežívať aj v silno urbanizovanom prostredí.

Základnou podmienkou je však existencia vhodných reprodukčných biotopov – liahnísk. Ropuchám môžeme pomôcť aj extenzívnejšou údržbou sídliskovej zelene (na menej často kosených trávnikoch nachádzajú viac potravy), či rozšírením ponuky zimovísk. Ochrana, udržiavanie či vytváranie liahnísk je však základnou nezastupiteľnou aktivitou, bez ktorej ropuchy jednoducho nemôžu prežiť.

Vyhýba sa chladnejším a horským oblastiam. Objavuje sa najčastejšie v polohách do 450 m n. m., najviac do 1 000 m n. m., na Balkáne do 2 000 m n. m. Žije v lesoch, lesostepoch, pastvinách, alpínskom pásme, otvorenej krajine, t. j. aj záhradách, parkoch, poliach a v okolí jazierok a rybníkov. Zo všetkých obojživelníkov žijúcich na území Slovenska najlepšie znáša teplo a sucho. Na jar vyhľadáva menšie prehriate nádrže, nevyhýba sa i väčším kalužiam. Šľachy ropuchy zelenej sú kratšie než u ropuchy bradavičnatej. Žubrienky sa liahnu veľmi rýchlo.





Zdroje

  • Ropucha zelená [online],[cit. 2020-09-22]. Dostupné online
  • Na túru s Naturou – Ropucha zelená [online],[cit. 2020-09-22].Dostupné online
  • Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online], [cit. 2020-02-22].Dostupné online
  • Fontány v Košiciach sa stali významným miestom rozmnožovania pre ropuchy zelené [online],[cit. 2020-09-22].Dostupné online

Projekcia filmov na vodnú clonu