Bufotes viridis - ropucha zelená, najkrajšia ropucha Slovenska


Vyhýba sa chladnejším a horským oblastiam. Objavuje sa najčastejšie v polohách do 450 m n. m., najviac do 1 000 m n. m., na Balkáne do 2 000 m n. m. Žije v lesoch, na lesostepiach, pastvinách, obýva alpínske pásmo, otvorenú krajinu, záhrady, parky, polia aj okolie jazierok a rybníkov. V kultúrno-stepných biotopoch hojná na celom území, zvlášť hojná je na vápencových pôdach (Juhoslovenský kras).
Zo všetkých obojživelníkov žijúcich na území Slovenska najlepšie znáša teplo a sucho. Na jar vyhľadáva menšie prehriate nádrže, nevyhýba sa i väčším kalužiam. Jej populácie sa najčastejšie koncentrujú v okolí sídlisk alebo na intenzívne vypásaných pastvinách. Husto zalesneným oblastiam sa vyhýba, preniká len do ich okrajových častí, a to najčastejšie pozdĺž ciest. Je málo citlivá na sucho aj obsah solí vo vode.
https://www.ireceptar.cz/zahrada/proc-si-na-zahrade-hyckat-ropuchy.html

Juhoeurópske exempláre dosahujú až 100 mm. Vajíčka v počte 10 000-12 000 kusov samička kladie v dlhých šnúrach, ktoré obmotáva na vodné rastliny. Larvy sú väčšie ako larvy ropuchy obyčajnej. Tesne pred metamorfózou dosahujú do 45 mm.

Zvrchu sú olivovohnedé alebo tmavosivo-hnedé. Centrálna strana tela je sivobelavá, silne hnedo bodkovaná. Sivobelavé lemy sú husto bodkované. Po objavení sa končatín zafarbenie vybledne. Metamorfóza žubrienok na žabky nastáva po 2-3 mesiacoch, v plytkých dobre prehrievaných mlákach aj skôr. Dĺžka tela exemplárov ihneď po metamorfóze je 10,5-17 mm. Hlavnými zložkami potravy sú mravce, chrobáky, slimáky, mnohonožky, pavúky a stonožky. Keďže sa zdržujú väčšinou v poľnohospodársky exploatovaných biotopoch, vďaka požieraniu škodlivého hmyzu patria k užitočným živočíchom.

Mimo doby párenia je ropucha zelená aktívna v noci. Zo zimných úkrytov vylieza v apríli. Ihneď sa začína páriť. Párenie trvá niekedy až do júna, v miestach, kde jarné vody rýchlo vyschnú, nie je nezvyčajné spozorovať párenie ešte aj v auguste. Metamorfované mláďatá sa spočiatku zdržujú v blízkosti vody a sú aktívne aj vo dne, neskôr sa aktivita posúva do nočných hodín. Od vody odliezajú niekedy aj veľmi ďaleko.

Autor: LepoRello – Vlastné dielo, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=22294908

Na tele má veľa zelených škvŕn, hrbolčeky pod prstami zadných nôh sú nepárové. Zavčas na jar a v čase párenia je základná farba chrbta špinavosivá s tmavozelenými nepravidelnými fľakmi, v ktorých sú, najmä na bokoch tela, ružovočervené bradavice. Tie sú hojné predovšetkým pri exemplároch z južných častí areálu, kde miestami pokrývajú celú plochu viečok, príušné žľazy a hojne sú roztrúsené po celom chrbte. Po opustení vody zafarbenie vybledne, fľaky dostanú trávovozelený nádych a červenkasté bodky často úplne zmiznú. Vzhľadom sa podobá ropuche bradavičnatej, je však o niečo štíhlejšia. Telo mierne zavalité, v strede rozšírené.

Bubienok majú malý, okrúhly, polovičnej veľkosti oka. Nohy má štíhlejšie ako ropucha bradavičnatá, pokožku tenšiu a menej bradavičnatú. Samce sú vybavené vnútorným rezonátorom v hrdle. V čase párenia majú na prvých troch prstoch prednej nohy páriace mozole. Spodná strana tela je belavosivá alebo žltkastá, pri samičkách obyčajne fľakatá alebo mramorovaná. Okrem obdobia párenia je aktívna iba v noci, kedy sa ozýva hlasným trilkotavým hlasom, pripomínajúcim cvrlikanie cvrčka.

Autor: I, Richard Bartz, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=6944368

V Česku aj na Slovensku sa prirodzene vyskytuje v takmer súvislých oblastiach, inak je rozšírená po strednej, južnej a východnej Európe a zasahuje až do Arábie a strednej Ázie. Žije aj na ostrovoch západného Stredomoria a v severnej Afrike.

Na Pyrenejskom polostrove boli nájdené fosílie tohto druhu datované do obdobia raného pleistocénu (1,1 až 1,2 mil. rokov). Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov, ropucha zelená patrí medzi najmenej ohrozené druhy. Napriek tomu jej celková populácia klesá a na okrajoch jej areálu rozšírenia v Európe je vzácna alebo jej stavy klesajú. Napríklad vo Švajčiarsku vyhynula, napriek snahám o reintrodukciu.


Zaujímavé miesto pre rozmnožovanie si vybrali žabky ropuchy zelené v meste Košice. Každú jar sa objavia tieto zaujímavé “maskáčové” žabky v okolí mestských fontán a do vody nakladú svoje vajíčka. Po nakladení vajíčok dospelé jedince vodu opúšťajú a rozlezú sa do okolia. Zo všetkých obojživelníkov žijúcich na území Slovenska najlepšie znáša teplo a sucho. Na jar vyhľadáva menšie prehriate nádrže, nevyhýba sa i väčším kalužiam, čo je aj prípad nevyužívaných fontán.

Autor: Ladislav Luppa – Vlastné dielo, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=48699512

Druh ropucha zelená je chráneným živočíchom a druhom európskeho významu. Jej spoločenská hodnota je 90 €. Patrí medzi synantropné druhy, ktoré sa prispôsobili podmienkam v urbánnej krajine. Vzhľadom na jej užitočnosť a zachovanie priaznivého stavu tohto druhu na lokalitách v meste Košice, by mali byť zabezpečené vhodné podmienky na reprodukciu, ako aj úkrytové možnosti. Tie sa snaží vytvoriť RCOP v spolupráci s jednotlivými mestskými časťami, v ktorých sa fontány nachádzajú, ako aj so Správou mestskej zelene v Košiciach, ktorá má v náplne úloh starostlivosť a údržbu fontán a správu zelene v ich okolí. Po viacerých stretnutiach (osobných aj online), RCOP navrhli po konzultácii s odborníkmi z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach niekoľko opatrení, ktoré zlepšia podmienky pre zachovanie druhu. Vo fontáne na sídlisku KVP bola inštalovaná sieťka zabraňujúca vyplavovaniu žubrienok pri spustení fontány. Pri fontáne v Zuzkinom parku a v Mestskom parku boli inštalované tabule upozorňujúce na výskyt chránených druhov živočíchov vo fontánach.

https://kosice.korzar.sme.sk/g/184122/fontana-v-mestskom-parku?gref=strm_art-22719421&photo=p7013583

Plávajúca fontána v Mestskom parku je ako jediná napustená v čase vegetačného obdobia a žabky tu majú najlepšie podmienky pre rozmnožovanie a vývin.

Problematické je obdobie po metamorfóze, kedy malé žabky opúšťajú vodu a kolmé steny zakončené malým obrubníkom sú pre väčšinu z nich neprekonateľná prekážka. Tuto RCOP navrhlo inštaláciu kamenných stupňov/schodíkov, ktoré uľahčia žabkám presun z vodného prostredia na súš.

Prvým krokom a základným predpokladom pre úspešnú druhovú ochranu, je popri poznaní ekológie daného druhu aj poznanie jeho aktuálneho výskytu v riešenom území a posúdenie vhodnosti biotopov, vrátane potravno-lovných biotopov, reprodukčných biotopov, úkrytov a zimovísk. Na všetkých lokalitách prebieha intenzívny monitoring populácie ropuchy zelenej vedení odborníkmi z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, vďaka ktorému získame ucelený prehľad o veľkosti a rozšírený populácie ropuchy zelenej v urbánnom prostredí.

Ropucha zelená je zrejme jediným z našich obojživelníkov, ktorý dokáže dlhodobo prežívať aj v silno urbanizovanom prostredí.

Základnou podmienkou je však existencia vhodných reprodukčných biotopov – liahnísk. Ropuchám môžeme pomôcť aj extenzívnejšou údržbou sídliskovej zelene (na menej často kosených trávnikoch nachádzajú viac potravy), či rozšírením ponuky zimovísk. Ochrana, udržiavanie či vytváranie liahnísk je však základnou nezastupiteľnou aktivitou, bez ktorej ropuchy jednoducho nemôžu prežiť.





Zdroje

  • Ropucha zelená [online],[cit. 2020-09-22]. Dostupné online
  • Na túru s Naturou – Ropucha zelená [online],[cit. 2020-09-22].Dostupné online
  • Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online], [cit. 2020-02-22].Dostupné online
  • Fontány v Košiciach sa stali významným miestom rozmnožovania pre ropuchy zelené [online],[cit. 2020-09-22].Dostupné online